Tlačiaca voda sa do muriva dostáva cez trhliny alebo dutiny. Pri plošnom gélovaní sa uzatvoria primárne slabé miesta na vonkajšej časti múru. K tomu sa injektážny prostriedok vtláča pod tlakom do muriva, a to cez otvory, ktoré sú vyvŕtané až do vonkajšej tretiny múru. Vtlačený gél zreaguje s prítomnou vlhkosťou, zviaže ju a vytvorí hydrofóbnu izolačnú vrstvu. Najčastejšie sa táto technika používa v prípade zmiešaného muriva.

Aby bolo možné zabezpečiť v gélovanom murive reguláciu vlhkosti, je potrebné obiť pôvodnú omietku a nahradiť ju difúzne otvorenou omietkou pre vlhké murivo.

Plošné gélovanie: pomocou pod tlakom injektovaného akrylátového gélu sa uzatvoria primárne slabé miesta muriva.

Ak murivo vykazuje mimoriadne veľké duté priestory (napr. pri vyplňovacích kameňoch), je v mnohých prípadoch hospodárnejšie neizolovať murivo ale oblasť pred múrom. Spotreba injektážneho prostriedku je pritom závislá od povahy výplňového materiálu, ktorý hraničí s múrom. Pri závojovom gélovaní sa injektážny prostriedok natláča pre murivo do vopred vytvorených otvorov. Pred stavebným objektom sa vytvorí vodotesný závoj gélu, ktorý sa postará o trvalú ochranu.

Akrylátový gél sa používa pri závojovom a plošnom gélovaní. Fyziologicky je neškodný a úplne bezpečný pri akýchkoľvek aplikáciách, ktoré sa týkajú spodnej vody.

Závojové gélovanie: pri tejto technike sa akrylátový gél nevtláča do muriva ale pred neho.

Pracovné škáry vznikajú v betónových stavebných objektoch, ktoré sa budujú po viacerých úsekoch. Chýbajúce alebo poškodené dilatačné alebo tesniace pásy spôsobujú vnikanie vody a následkom toho škody na stavebnom objekte. Za účelom izolácie sa pracovné škáry v pravidelných odstupoch prevŕtajú. Prostredníctvom vložených oceľových pakerov (tlakových koncoviek) sa škára následne zalisuje vhodným injektážnym materiálom. Pneumatické viaczložkové piestové čerpadlá pritom pracujú s tlakom až do 250 barov. V závislosti od požiadaviek sa používajú mikropeny, PU alebo epoxidové živice.

Dilatačné a pohybové škáry prerušujú stavebné prvky a sú úmyselne zaplánované, aby sa zabránilo neskorším napäťovým trhlinám. Sanácia sa prebieha s ohľadom na situáciu buď tlakovou injektážou s rozťažným a napučiavacím injekčným kaučukom alebo rozťažnými dilatačnými/tesniacimi pásmi v kombinácii s lepidlom z epoxidovej živice.

Styková škára: najprv sa škáry prevŕtajú a potom zalisujú s tlakom až 250 barov.

Trhliny vznikajú výkyvmi teploty, chybami na stavebnom objekte alebo sadaním. Cez tieto netesné miesta sa do stavebných prvkov môžu dostať korozívne médiá (napr. voda). Odhliadnuc od neželanej vlhkosti sa tým môže znížiť aj únosnosť postihnutých múrov. Proces a postup pri zalisovaní trhlín funguje obdobne ako pri škárach.

Efektívne: Trhliny sú smerom z vnútornej strany a pod tlakom uzatvárané vhodným injektážnym, prostriedkom. K tomu potrebné injektážne otvory sú usporiadané systémom zipsu.

• vypĺňanie dutín

• utesnenie priestupov potrubia

• plošná izolácia proti vlhkosti na báze cementu alebo epoxidovej živice